Já do lesa nepojedu, já do lesa nepudu,
kdyby na mě hajný přišel, on by mně vzal sekyru.
Sekyra je za dva zlatý a topůrko za tolar,
kdyby na mě hajný přišel, on by mně to všecko vzal.
Rubrika: Písnička
Jede, jede, poštovskej panáček G
Jede, jede poštovskej panáček,
jede, jede poštovskej pán,
vpředu má trubičku, vzadu má truhličku,
jede, jede poštovskej pán.
Jede, jede poštovskej panáček,
jede, jede poštovskej pán,
má vraný koníčky, jako dvě rybičky,
jede, jede do Rokycan.
Neviděli jste tu mé panenky
Neviděli jste tu mé panenky? Šla do lesa na malenky;
neviděli jste tu mé panenky, šla do lesa trávu žit.
Šla do lesa, byla rosa, záblo ju to, byla bosa;
neviděli jste tu mé panenky, šla do lesa trávu žit.
Ligoce sa, ligoce

|: Ligoce sa, ligoce, :| |: zelený lísteček na buce :|
|: Eště by sa ligotál, :| |: kdyby mu větérek fukotál :|
Červenô jabĺčko

(první hlas je tučný vrchní)
|: Červenô jabĺčko v oblôčku mám, :|
|: koho rada vidím, koho rada vidím, tomu ho dám, tomu ho dám. :|
|: A ja ťa Janíčko najradšej mám, :|
|: ja ti to červenô, ja ti to červenô, jabĺčko dám, jabĺčko dám :|
Čechův čardáš (Moje malá nemá mane)
Čechův čardáš je moravský variant srbské písničky (z Vojvodiny) „Moja mala nema mane“. Na Moravě tento variant – na rozdíl od Maďarska – nemá moravský text, je to čistě jen základ na sólo. V Maďarsku je to ale oblíbená písnička s vlastním textem.
Srbský text:
[:Moja mala nema mane, niko nema tako lepe dragane:]
[:Nema, nema, nema ona nikoga, ona voli samo mene jednoga,
moja mala nema mane, niko nema tako lepe dragane:]
[:Kad zagrli kad poljubi, u ljubavi sva se ona izgubi:]
[:Nema, nema, nema ona nikoga, ona voli samo mene jednoga,
moja mala nema mane, niko nema tako lepe dragane:]
[:Ako mi je majka ne da, ukrascu je, pa nek pukne od jeda:]
[:Nema, nema, nema ona nikoga, ona voli samo mene jednoga,
moja mala nema mane, niko nema tako lepe dragane:]
Loučení, loučení „C“, „F“ dur

Loučení, loučení, ach, to je těžká věc,
když se musí rozloučiti, … , s panenkou mládenec.
Když jsme se loučili, oba jsme plakali,
oba jsme si bílým šátkem, … , oči utírali.
Když jsme se loučili, pod zeleným stromem
vždycky jsem ti říkávala, že tvá láska není stálá, že svoji nebudem.
Až já půjdu lesem, budu plakat hlasem,
dám si klobouček na stranu, na panenku zapomenu a budu zas vesel.
Hromy bijú „a“ moll, „d“ moll

Hromy bijú a déšť prší, leje sa,
zem sa puká, zbúrené sú nebesa,
otvor milá, nech nestójím pod oknem,
lebo tady až do niti premoknem.
Kde si zmokel, švarný šohaj, tam sa suš,
mé srdénko zarmúcené netrap už,
lebo moje pekné líčka červené,
sú od tebja, falešníku, ztrápené.
Neodbývaj tak na krátko milého,
odejde ti, nebudeš mět žádného.
Preletuje v lesi ptáček nejeden,
nebudem já bez frajírky jeden den.
Za Dunaj, cérečko, za Dunaj

|: Za Dunaj, cérečko za Dunaj, :|
a jak ti bude zle zavolaj.
|: A já sem na tebja volala, :|
až ně má hlavěnka bolela.
Hoci som maličká (Poďme spať, poďme spať)

(první hlas je ten vrchní)
Hoci som maličká, velkého muža chcem,
čo by ma vyložil, čo by ma vyložil zo země na posteľ.
Zo země na posteľ a z postele na zem,
hoci som maličká, hoci som maličká, velkého muža chcem.
Takieho frajera tej noci som mala,
že by ho krajšieho, že by ho krajšieho z dreva vystrúhala.
Z dreva vystrúhala, z hliny ulepila,
takieho som sa ja, takieho som sa ja frajera dožila.
Ženu mám, ženu mám takieho ťuťmáka,
išla kravu dojiť, išla kravu dojiť, sadla pod bujaka.
Mužu môj, mužu môj, smrdíš mi koninou,
nebudeš viac spávať, nebudeš viac spávať pod mojou perinou.